Prístupnosť webu podľa European Accessibility Act: čo platí, kde weby zlyhávajú a ako to opraviť

Od 28. júna 2025 musia členské štáty uplatňovať pravidlá, ktorými prebrali European Accessibility Act (EAA), teda smernicu (EÚ) 2019/882 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb. Pre firmy, ktoré predávajú spotrebiteľom online a nie sú mikropodnikmi, sa tým prístupnosť webu spravidla stala zákonnou povinnosťou s orgánom dohľadu a sankciami.

Právny stav je v článku overený k 16. septembru 2026. Článok nie je právne poradenstvo, situáciu konkrétnej firmy má posúdiť právnik.

Čo sa zmenilo 28. júna 2025

Podľa článku 31 smernice mali štáty prijať národné predpisy do 28. júna 2022 a uplatňovať ich od 28. júna 2025. Pre firemné weby je kľúčový článok 3 bod 30: služba elektronického obchodu je služba poskytovaná na diaľku cez weby a mobilné služby na individuálnu žiadosť spotrebiteľa s cieľom uzavrieť spotrebiteľskú zmluvu. Rozhoduje teda, či web alebo aplikácia slúži na uzavretie zmluvy so spotrebiteľom na diaľku, nie to, či sa firma považuje za technologickú.

Koho sa povinnosti týkajú a aké sú výnimky

Smernica pokrýva vybrané výrobky, napríklad počítače, platobné terminály či bankomaty, a služby pre spotrebiteľov, ako sú elektronické komunikácie, prvky osobnej dopravy, spotrebiteľské bankové služby, e-knihy a elektronický obchod. Služba predávaná výlučne firmám do tohto rámca spravidla nespadá, zmiešaný predaj treba posúdiť individuálne.

Mikropodniky. Ak poskytujú služby, vynímajú ich smernica aj slovenský zákon. Podľa článku 3 bodu 23 smernice mikropodnik zamestnáva menej ako 10 osôb a jeho ročný obrat alebo celková ročná súvaha nepresahuje 2 milióny eur. Oba predpisy odkazujú na odporúčanie Komisie o vymedzení mikro, malých a stredných podnikov a smernica žiada jeho podmienky spĺňať skutočne, nie ich obchádzať. Status mikropodniku preto treba overiť, nie predpokladať.

Zásadná zmena a neprimeraná záťaž. Požiadavky platia len v rozsahu, v akom nevyžadujú zásadnú zmenu základnej povahy služby ani nepredstavujú neprimeranú záťaž. Kritériá záťaže, napríklad pomer čistých nákladov na dosiahnutie súladu k čistému obratu, určuje nariadenie vlády č. 283/2023 Z. z. Výsledok posúdenia treba uchovávať päť rokov od posledného poskytnutia služby a uplatnenie výnimky písomne oznámiť orgánu dohľadu.

Prechodné pravidlá. Podľa slovenského zákona sa na služby zo zmlúv uzavretých do 28. júna 2025 požiadavky nevzťahujú do skončenia zmluvy, najdlhšie do 28. júna 2030. Nevzťahujú sa ani na vopred zaznamenané médiá (napríklad videá) a kancelárske súbory (napríklad PDF) uverejnené pred 28. júnom 2025, ani na archívy, ktorých obsah sa po tomto dátume neaktualizuje ani neupravuje.

Smernica a slovenský zákon: čo platí u nás

Smernica zaväzuje štáty, firmy zaväzuje až národný zákon. Na Slovensku je to zákon č. 351/2022 Z. z., účinný od 28. júna 2025, k 16. septembru 2026 v znení účinnom od 30. mája 2026. Pri službách sa vzťahuje na prvky osobnej dopravy, finančné služby, e-knihy a špecializovaný softvér a služby informačnej spoločnosti, kým smernica hovorí o elektronickom obchode. Elektronické komunikácie a prístup k audiovizuálnym mediálnym službám upravujú osobitné predpisy. Dosah rozdielov v pojmoch odporúčame overiť s právnikom.

Dohľad podľa tohto zákona vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia. Ak služba požiadavky nespĺňa, poskytovateľ má orgán dohľadu bezodkladne informovať o dôvodoch a nápravných opatreniach a tie v zákonnej lehote prijať. Od pokuty za nesplnenie požiadaviek alebo nezavedenie postupov inšpekcia upustí, ak firma nápravné opatrenia prijme. Pokuta môže byť od 200 eur do 3 % obratu za predchádzajúce účtovné obdobie, najviac však 6 000, 20 000 alebo 30 000 eur podľa druhu porušenia. Najvyšší strop pritom zákon nestanovuje za samotnú chybu, ale za neposkytnutie informácií, dokumentácie či súčinnosti.

Technický štandard: EN 301 549 a WCAG

Smernica ani slovenský zákon nespomínajú WCAG, medzinárodný štandard prístupnosti webového obsahu od konzorcia W3C. Stanovujú funkčné požiadavky, ktoré spresňuje nariadenie vlády č. 283/2023 Z. z.: web má byť vnímateľný, ovládateľný, zrozumiteľný a robustný, v nariadení spoľahlivý. Posledná vlastnosť znamená, že web dokážu správne interpretovať aj asistenčné technológie, ktoré ľuďom so zdravotným postihnutím pomáhajú ovládať počítač či telefón. Patrí sem aj dostatočný kontrast a alternatíva k netextovému obsahu.

Testovateľné kritériá prináša európska norma EN 301 549. Pri weboch preberá kritériá WCAG úrovní A a AA, čo zodpovedá súladu na úrovni AA. Najprísnejšia úroveň AAA je v norme len informatívna. Podľa zákona služba v súlade s harmonizovanou normou, na ktorú bol uverejnený odkaz v Úradnom vestníku EÚ, spĺňa požiadavky v rozsahu, ktorý norma pokrýva. Hovorí sa tomu prezumpcia zhody.

Stav k 16. septembru 2026: verzia v4.1.1 vyšla v septembri 2026 ako prvá pripravená priamo pre EAA a preberá WCAG 2.2 namiesto 2.1. Prezumpciu zhody so smernicou však dá až po citácii v Úradnom vestníku EÚ. Dovtedy podľa AccessibleEU, centra Európskej komisie pre prístupnosť, zostáva referenciou verzia v3.2.1 z roku 2021 založená na WCAG 2.1 úrovne AA, pôvodne pripravená pre smernicu o prístupnosti webov verejného sektora. Povinnosť dodržiavať novú verziu zatiaľ neexistuje.

Keďže podľa W3C obsah spĺňajúci WCAG 2.2 spĺňa aj WCAG 2.1, pri prístupnosti webu odporúčame mieriť rovno na WCAG 2.2 úrovne AA.

Kde weby najčastejšie zlyhávajú

Analýza WebAIM Million každoročne automaticky testuje domovské stránky miliónu najpopulárnejších webov. V dátach z februára 2026 malo zistené zlyhania WCAG 95,9 % stránok a šesť typov chýb tvorilo 96 % všetkých nálezov. Nie je to vzorka zo Slovenska, ukazuje však, kde začať.

Kontrast. Nízky kontrast textu malo 83,9 % stránok. Kritérium WCAG 1.4.3 úrovne AA žiada kontrastný pomer textu a pozadia aspoň 4,5:1, pri veľkom texte 3:1. Svetlosivé písmo môže pôsobiť elegantne, človek so stratou citlivosti na kontrast, ktorá podľa W3C typicky sprevádza starnutie, ho však prečíta ťažko.

Alternatívne texty. Textový popis obrázkov chýbal na 53,1 % stránok. Čítačka obrazovky, softvér, ktorý obsah číta nahlas alebo prevádza do Braillovho písma, pri obrázku bez popisu prečíta názov súboru alebo nič. Ikona košíka bez textu je pre nevidiaceho zákazníka len „tlačidlo“.

Klávesnica. Klávesnicou sa pohybujú ľudia s motorickým postihnutím aj používatelia čítačiek. Ak sa na tlačidlo objednávky nedá dostať tabulátorom, objednávku nedokončia. Ak dizajn skryje zvýraznenie aktívneho prvku, nevidia, kde na stránke práve sú.

Formuláre a chybové hlásenia. Popisy formulárových polí chýbali na 51 % stránok. Sivý text vo vnútri poľa popis nenahradí, lebo zmizne, keď doň človek začne písať. Chybu vyznačenú iba červenou nemusí rozpoznať človek s poruchou farebného videnia a hlásenie, ktoré čítačka neoznámi, znamená neodoslanú objednávku bez vysvetlenia.

Titulky a PDF. Video bez titulkov nič nepovie nepočujúcim ani nikomu, kto ho pozerá bez zvuku. Naskenovaný cenník či obchodné podmienky sú pre čítačku obrázok bez textu. Na nové súbory sa prechodná výnimka nevzťahuje a opis služby v podmienkach má byť v prístupných formátoch.

Prečo automatické testy nestačia

Automatický nástroj overí, čo sa dá zmerať v kóde: kontrastný pomer, prítomnosť alternatívneho textu, popisy polí či chýbajúce označenie jazyka stránky, kvôli ktorému môže čítačka čítať slovenčinu s anglickou výslovnosťou. Nezistí, či popis obrázka dáva zmysel, či je poradie prechodu klávesnicou logické, či sa dá zavrieť vyskakovacie okno a či sa nákup dá s čítačkou dokončiť. Aj WebAIM upozorňuje, že automatické nástroje neodhalia všetky zlyhania, a plný súlad s WCAG bol preto medzi skúmanými stránkami určite nižší ako 4,1 %. Kľúčové cesty treba prejsť ručne klávesnicou a čítačkou, ideálne s ľuďmi, ktorí asistenčné technológie používajú denne.

Obchodný argument bez prehánania

Podľa Eurostatu v roku 2025 uviedlo mierne alebo závažné obmedzenie v bežných činnostiach zo zdravotných dôvodov 24,2 % ľudí od 16 rokov v EÚ a 26,0 % na Slovensku. Vo veku 65 a viac rokov to bolo 47,5 % v EÚ a 58,4 % na Slovensku. Nie každé obmedzenie sťažuje používanie webu, nejde však o okrajovú skupinu. Podľa W3C navyše so starnutím populácie počet ľudí so zdravotným postihnutím rastie.

Prístupnosť podľa W3C pomáha aj v bežných situáciách: pri zlomenej ruke, na prudkom slnku, v hlučnom prostredí či na pomalom pripojení.

Európska komisia uvádza, že spoločné pravidlá majú firmám znížiť náklady a uľahčiť cezhraničný obchod. Údaj, o koľko percent prístupnosť zvýši tržby, spoľahlivo doložiť nevieme, preto ho nesľubujeme. Návštevník, ktorý pre bariéru v košíku nedokončí objednávku, však mohol prísť cez platenú reklamu. Ako sa taká strata počíta, rozoberáme v článku Keď zákazník nerozumie vášmu webu.

Postup pre firmu: od inventúry po priebežnú kontrolu

1. Inventúra. Spíšte miesta kontaktu so spotrebiteľom: web, e-shop, aplikáciu, formuláre, PDF, videá aj komponenty tretích strán, napríklad platobnú bránu či chat.
2. Audit. Automatický test zvládne aj interný tím s bezplatným nástrojom. Doplňte ho ručným prechodom kľúčových ciest podľa WCAG 2.2 úrovne AA a chyby priraďte ku komponentom a šablónam, nie ku snímkam obrazovky.
3. Prioritizácia. Najprv chyby, ktoré blokujú dokončenie nákupu či objednávky, potom opakované chyby v najpoužívanejších komponentoch.
4. Oprava pri zdroji, nie záplaty. Chybu opravte tam, odkiaľ sa šíri: v šablóne, komponente alebo dizajnovom systéme. Kontrast opravený vo farebnom tokene, teda v centrálne definovanej farbe, sa prejaví všade naraz. Pri hotovej e-shopovej platforme môže stačiť upraviť tému alebo ju vymeniť za prístupnejšiu.
5. Informácie o prístupnosti. Formálne vyhlásenie o prístupnosti je povinnosťou verejného sektora podľa smernice 2016/2102. Poskytovateľ služby má podľa slovenského zákona vo všeobecných podmienkach alebo obdobnom dokumente opísať službu v prístupných formátoch, jej fungovanie a to, ako spĺňa požiadavky na prístupnosť. Informácie musí sprístupniť písomne aj ústne, v prístupnej podobe a počas celej doby poskytovania služby.
6. Priebežná kontrola. Zákon vyžaduje postupy, vďaka ktorým služba zostane v súlade aj po zmene. Prakticky to znamená automatický test pri každom nasadení, zaškolených autorov obsahu a prístupnosť v zadaniach pre dodávateľov.

Prístupnosť od začiatku verzus dodatočné opravy

Keď sa prístupnosť webu rieši až po spustení, platí sa za ňu opakovane. Modelový príklad: tlačidlo s nízkym kontrastom nie je jedna chyba, ale kód skopírovaný do mnohých šablón. Každú kópiu treba nájsť, opraviť, otestovať a nasadiť a každá nová stránka zo starej šablóny chybu zopakuje. Ako vyčísliť cenu takého opakovaného trenia, ukazuje model Cost of Friction v článku Dobrý dizajn nie je dekorácia.

W3C cituje štúdiu Forrester Research z roku 2016 na objednávku Microsoftu, podľa ktorej môže prístupnosť integrovaná do bežných vývojových cyklov prispieť k úsporám nákladov. Ide o objednanú štúdiu, preto je to podporný argument, nie nezávislý dôkaz.

Starý web kvôli tomu netreba hneď zahodiť. Chyby rozliate po ručne upravovaných šablónach môžu byť signálom, že ďalšie záplaty prestávajú dávať ekonomický zmysel, ako opisujeme v článku Kedy starý web začína firmu stáť peniaze. Aj vtedy môže stačiť upraviť šablóny či tému. O oprave alebo prestavbe má rozhodnúť diagnostika, nie to, čo kto predáva.

Čo si z toho zobrať

• Overte si s právnikom, či sa vás zákon týka: predaj spotrebiteľom, druh služby, status mikropodniku a výnimky. Právny stav je overený k 16. septembru 2026.
• Pre web mierte na WCAG 2.2 úrovne AA. Pokryjete tým aj WCAG 2.1, na ktorom stojí dnešná referenčná verzia EN 301 549.
• Automatický test je filter, nie audit. Objednávku a kontakt prejdite klávesnicou aj čítačkou obrazovky.
• Opravujte pri zdroji: v tokenoch, komponentoch, šablónach a obsahových procesoch, nie stránku po stránke.
• Pred výberom nástroja, dodávateľa či nového webu urobte diagnostiku. Až tá ukáže, či stačí upraviť tému, alebo je problém v základoch.